Z reálnej praxe je jasná potreba typu inštitúcie, ktorá by sa zaoberala nielen primárnym postihom dieťaťa, to znamená mentálnou retardáciou, ale celým spektrom sekundárnych somatických, psychických, emocionálnych, sociálnych porúch a ich viacnásobných kombinácií, s rôznou hĺbkou a šírkou intenzity manifestujúcich sa cez poruchy učenia, zníženia či zaostávania vo vývine intelektu, poruchami správania, psychosociálnou alebo emocionálnou a sociálnou narušenosťou a narušením komunikačného procesu.
Kazuistiky hendikepovaného jedinca zreteľne dokumentujú, že v praxi ani v teórii sa nemôžeme zameriavať iba na problémy primárne spojené s mentálnou retardáciou. Povinnosťou špeciálneho pedagóga, terapeuta, psychológa, sociálneho pracovníka, rehabilitačného pracovníka, zdravotného pracovníka či iného odborníka je tiež sledovať a vo svojich intervenciách rešpektovať, v celom súbore porúch postihov vývoj osobnosti dieťaťa a prognózy jeho rozvoja v kontexte užších, blízkych i vzdialenejších sociálnych vzťahov.
Preto preferujem systémový prístup pedagogiky, špeciálnej pedagogiky, psychológie, pedopsychatrie, pediatrie a iných na riešenie problému viacnásobne postihnutého mentálne retardovaného dieťaťa, v ktorom môžeme lepšie chápať potrebu intervencie ako aj dôsledky každej z nich. Tak môžeme zabrániť neúspechu individuálneho, osamoteného prístupu každej z týchto odborných zložiek.
Deti s mentálnou retardáciou a deti mentálne retardované s viacnásobným postihnutím nie sú hedikepované len tým, že len s veľkým úsilím dosahujú určité výkony v škole, dostávajú sa tiež do náročných sociálnych situácií, intenzívne prežívajú svoj neúspech a aj v dôsledku toho nie sú dostatočne pozitívne prijímané svojím okolím.
Následkom neriešeného chronického neúspechu v edukačnom procese sa nabaľujú ďalšie problémy, ktoré narušujú, degenerujú a znižujú činnosť a výkon dieťaťa vo všetkých oblastiach. Preto sa naša škola snaží vytvárať také podmienky edukačného prostredia, ktoré by dokázali zabrániť vzniku problémov vyplývajúcich z neadekvátneho prístupu k postihnutému dieťaťu, a aby dokázalo riešiť už vyvolané negatívne zmeny pozitívnym smerom.
Praktické skúsenosti potvrdzujú, že u väčšiny detí s mentálnou retardáciou a detí s mentálnou retardáciou s viacnásobným postihom sú hlavnými determinantmi úspešnosti edukácie – rozvoja osobnosti dieťaťa:
- a) demotivujúce až patologické sociálne prostredie či už v užšom alebo širšom kontexte (rodina, neformálne skupiny)
- b) nedostatočne alebo vôbec neriešený zdravotný stav dieťaťa.
Je viac než pravdepodobné, že takéto prostredie nemôže primerane vstupovať do riešenia problémov mentálne postihnutého dieťaťa a nie je schopné z titulu takého prístupu zabrániť vzniku a rozvoju sprievodných porúch.
Hlavným prvkom je pravidelná návšteva a účasť na primeranom edukačnom procese. Preto na základe praktických skúseností sa jednoznačne prikláňam k internátnemu pobytu, ktorý takisto predstavuje reálnu možnosť zamedziť negatívnym vplyvom:
- a) neformálnych skupín (rovesnícke skupiny, partie, gangy)
- b) zamedziť možnosti vzniku negatívne orientovanej neformálne skupiny z formálnej
- c) prostredia, v ktorom sú delikventné normy akceptované dospelými, dospelý slúžia ako učitelia
- d) médií
- e) extrémnej chudoby
- f) analfabetizmus
Pre internátny spôsob pobytu mentálne postihnutých detí z takéhoto prostredia hovorí aj skutočnosť, že ide o deti s mentálnym postihom s kombináciami so zdravotnými postihmi, ktoré je možné riešiť zväčša len dlhodobou odbornou lekárskou intervenciou príslušných odborníkov.
Potreba rehabilitácie vyvstáva z reality, že v podstate každé jedno mentálne retardované dieťa má spravidla menej alebo viac závažnejšie poruchy jemnej alebo hrubej motoriky, komunikačných schopností a rad ďalších obmedzení. Ich vzdelávanie je veľmi náročné a nie je realizovateľné v rámci klasického poňatia školského vzdelávania v našom systéme. Rozvoj psychiky týchto detí je neoddeliteľne spätý s rozvíjaním ich telesných funkcií, najmä motoriky a okrem edukačnej (vzdelávacej) starostlivosti vyžadujú aj rehabilitačnú starostlivosť, rehabilitačnú (habilitačnú) telesnú výchovu.
Cieľom terapeuticky zameranej rehabilitácie je náprava porušenia nedostatočného rozvinutia, oneskorenia alebo nedostatočného podnecovania neuromotoriky, jej sústavnú kvalitatívne i kvantitatívne primeranú stimuláciu. Stimulácia neuromotoriky sa prelína a prebieha v úzkej súvislosti so stimuláciou psychickej činnosti, zmyslových analyzátorov a sociálnych zručností.
Zariadenie poskytujúce týždenné alebo viactýždenné pobyty predstavuje určitý kompromis medzi domácou (v prípade zlyhávania rodiny, kedy sa uvedený problém dá riešiť je riešenie týždennými pobytmi v záujme dieťaťa pozitívnym krokom) a ústavnou starostlivosťou. Pre rodiny mentálne postihnutých detí môže predstavovať veľkú pomoc. Rodina cez týždeň môže žiť normálnym životom, rodičia môžu vykonávať svoje zamestnanie a v dostatočnej miere sa venovať svojím nepostihnutým deťom. Cez víkend sa môžu starať o postihnuté dieťa, ktoré tak nestráca kontakt s domácim prostredím a blízkymi ľuďmi. Deti v týchto zariadeniach spravidla žijú veľmi spokojným životom, pretože sa majú stále na čo tešiť. Cez týždeň sa tešia na rodičov, súrodencov a koncom víkendu zas spomínajú na dospelých a kamarátov v zariadení.
Dlhodobejšie umiestnenie preferujem v prípade, keď starostlivosť o dieťa s mentálnou retardáciou a dieťa s mentálnou retardáciou s viacnásobným postihom je natoľko náročná, že nie je v silách rodičov potreby postihnutého dieťaťa dlhodobo a na požadovanej úrovni uspokojovať. Vyčerpanie sa premieta do výchovy súrodencov mentálne retardovaného dieťaťa, do partnerského spolužitia, degraduje v značnej miere fungovanie celej rodiny. Ďalším dôvodom, nezanedbateľným a čoraz častejším v dnešnej dobe je neschopnosť ekonomického krytia riešenia potrieb mentálne retardovaného dieťaťa.
Máloktorá špeciálna základná škola internátna v súčasnej dobe dokáže riešiť problémy mentálne retardovaného jedinca s viacnásobným postihom komplexne tak, ako si to jeho stav, možnosti a potreba pozitívneho progresu vyžadujú.
Pozitívna perspektíva mentálne retardovaného jedinca nie je možná bez dostatočného hmotného zabezpečenia, bez materiálneho riešenia. Vyžaduje to potrebu mobilizácie personálnych a finančných zdrojov odlišných od bežných škôl. Z toho dôvodu vkladám mnoho nádejí do nášho zariadenia, ktoré sa trendom pomoci mentálne retardovanému jedincovi k čo najplnohodnotnejšiemu životu v súlade s morálkou majoritnej intaktnej spoločnosti snaží vytvárať podmienky či už materiálneho alebo odborného charakteru už desiaty rok.
Vychádzame z praxe potvrdenou požiadavkou, že mentálne retardované dieťa a mentálne retardované dieťa s viacnásobným postihom by malo mať bez problémový prístup do zariadenií, inštitúcií, ktoré by boli konštituované tak, aby vychádzali v ústrety ich špecifickým potrebám.
Špeciálna základná škola internátna nikdy nesmie byť inštitúciou, kde by sa mentálne retardované deti a mentálne retardované deti s viacnásobným postihom učili len predmetom, len výchovám. Odborní zamestnanci sa musia venovať ich socializácii, osobnostnému, morálnemu rozvoju, kompenzácii, potieraniu negatív, riešeniu zdravotných problémov bez toho, aby uvažovali alebo nebodaj sa spoliehali, že tieto aspekty riešenia problémov mentálne retardovaných majú byť ponechané rodinám, tretiemu sektoru príp.iným takzvaným doplnkovým inštitúciám.
Uspokojenie skutočných potrieb mentálne retardovaného dieťaťa je možné zabezpečiť len s tímom odborníkov, ktorý funguje ako synergický pracovný tím a vytvorením podmienok k hľadaniu optimálnej cesty rozvoja osobnosti mentálne retardovaného dieťaťa a realizácie na niekoľkých úrovniach korešpondujúcich s rôznymi stupňami závažnosti postihnutia detí.
Ak má byť vzdelávanie detí s mentálnou retardáciou efektívne a má ich viesť k príprave pre život, musia im byť v závislosti od stupňa, formy, intenzity a kombinácií postihov poskytované potrebné služby. Všetky tieto služby by mali byť hradené zo sociálneho, individuálneho alebo zdravotného poistenia.
V orientácii na pomoc mentálne retardovanému dieťaťu a mentálne retardovanému dieťaťu s viacnásobným postihom sme v Špeciálnej základnej škole internátnej Liptovský Ján vytýčili tieto ciele:
- a) pružne vytvárať výsostne osobnostne, individuálne orientovaný obsah edukačného procesu šitého na mieru každému mentálne retardovanému dieťaťu s ohľadom na stupeň, závažnosť, kombinácie sprievodných postihov
- b) presadzovanie silne sociálne orientovaného procesu edukácie, ako cieľ si stanoviť vzbudenie sebadôvery, presvedčenia a viery svoje schopnosti, presvedčenia o nároku na dôležité miesto v spoločnosti
- c) ako neoddeliteľnú súčasť procesu riešenie sociálnej retardácie
- d) riešenie zdravotného stavu dieťaťa z pohľadu súčasného stavu, prognózy do budúcnosti
- e) proces akceptuje na základe spätných väzieb výsledky edukačného procesu, poznatky výskumov, prognóz vývoja spoločnosti
- f) uvedomenie si, že edukácia a adekvátna starostlivosť o mentálne retardovaného jedinca, jeho uplatnenie v spoločnosti je záležitosťou celoživotnou.
