Špeciálna Základná Škola s Materskou Školou Internátna Liptovský Ján

História školy

História školy

V rokoch 1957 až 1961 bola v kaštieli Svätojánskych kúpeľov umiestnená národná škola pre slabozrakých s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej riaditeľom bol Kornel Frimel a v škole pracovalo viac zamestnancov z obce Liptovský Ján. Bola to škola s celodennou prevádzkou a mala kapacitu až 75 detí. V roku 1961 bola škola presťahovaná do Karlovej Vsi v Bratislave.

V roku 1961 rozhodol ONV Odbor školstva a kultúry v Liptovskom Mikuláši o premiestnení osobitných škôl z Ružomberka a Liptovského Mikuláša do Liptovského Jána. Dňa 25.09.1961 začala Osobitná škola v Liptovskom Jáne svoju prevádzku. Učitelia Etela Bardošová, Oľga Mariščáková, František Zalibera pod vedením Rudolfa Benku začali vyučovať 70 mentálne postihnutých detí v piatich triedach. Osobitná škola sa stala internátnou a v mimoškolskej činnosti sa o žiakov staralo sedem vychovávateliek. Škola bola umiestnená v starom kaštieli, i keď nie úplne vyhovujúcom, ale oproti Liptovskému Mikulášu s vlastnou kuchyňou, jedálňou, sociálnym zariadením a celkom vyhovujúcim ubytovacím zariadením. Väčšina pracovníkov nemala potrebné špeciálne pedagogické vzdelanie, ktoré si postupne doplňovali. Riaditeľ Rudolf Benko dňa 25.09.1964 odišiel pracovať na Základnú deväťročnú školu pri Ústave národného zdravia v Liptovskom Mikuláši a do funkcie riaditeľa školy bol dosadený Ján Hučík st. Osobitná škola internátna mala vtedy 87 žiakov, 7 učiteľov a 7 vychovávateliek. V školskom roku 1961/1962 bolo zároveň utvorené Združenie rodičov a priateľov školy. Rodičia, pedagógovia a deti sa pravidelne stretávali až do obdobia, keď sa prudko zvýšil počet žiakov s nariadenou ústavnou výchovou. Od 01.01.1967 prešla škola pod správu Krajského národného výboru, Odbor školstva v Banskej Bystrici, a tým sa začal rozvoj školy. Významným medzníkom špeciálno-pedagogického snaženia bolo založenie Osobitnej materskej školy internátnej dňa 01.09.1970. Osnovy tohto zariadenia vypracoval riaditeľ školy Ján Hučík. Škola začínala s desiatimi deťmi. Cieľom osobitnej školy internátnej bolo pripraviť defektné dieťa na zaškolenie, odstrániť nesprávne návyky a podporovať zručnosti a schopnosti dieťaťa.

V auguste 1973 dostala škola do užívania kaštieľ u Ceklárov. V týchto priestoroch bolo zriadené elokované triedy Osobitnej učňovskej školy internátnej Ladce , učebné odbory murár a brašnár. Učebnice pre tieto učebné odbory vypracovali odborní učitelia školy. Dňa 01.01.1976 bola oficiálne zriadená samostatná učňovská škola. Týmto krokom sa stalo zariadenie pre výchovu a vzdelávanie mentálne postihnutých detí jediným v Československu, kde pod jedným riaditeľstvom boli osobitná materská škola, osobitná škola a osobitná učňovská škola (všetky internátneho typu). Prvé záverečné skúšky sa konali v júni 1977 a do pracovného pomeru odišlo 18 absolventov. V roku 1979 bola ukončená výstavba brašnárskych dielní a garáží. Zriadili sa učebne vybavené audiovizuálnou a didaktickou technikou, zakúpili sa šijacie stroje a vybudovala sa kuchynka. Koncom sedemdesiatych rokov sa na škole začalo experimentálne overovať vzdelávanie podľa variantu učebných osnov A,B. V tejto koncepcii bola osobitná škola diferencovaná. Žiaci do štvrtého ročníka sa podľa svojich schopností a predpokladov vzdelávali podľa odlišných učebných osnov. Rozumovo vyspelejší žiaci s priaznivejšou prognózou, o ktorých sa predpokladalo, že po absolvovaní školy získajú odbornú kvalifikáciu (výučný list) sa vzdelávali podľa náročnejšieho variantu učebných osnov typu A. Žiaci s ťažším rozumovým postihnutím, ktorý nemali predpoklady iba pre vykonávanie menej náročných prác sa vzdelávali podľa učebných osnov typu B. Cieľom diferenciácie bolo vytvoriť kolektívy detí rovnakej výkonnosti tak, aby boli všetky schopné splniť výchovno-vzdelávací program. Tento systém začiatkom deväťdesiatich rokov zanikol.

V osemdesiatych rokoch boli učitelia na osobitnej škole internátnej 100% kvalifikovaní. Pri tejto škole nebola vybudovaná telocvičňa , ale napriek tomu sa učiteľom podarilo športovo rozvíjať žiakov tak, že reprezentovali školu aj na súťažiach v zahraničí.

V školskom roku 1984/1985 pribudol učebný odbor rastlinná výroba. Vyučovať sa začalo na elokovaných pracoviskách : v zrekonštruovanej bývalej jednotriedke v Kráľovej Lehote a v priestoroch bývalého kaštieľa v Beňadikovej. Tento učebný odbor sa v novembri 1989 osamostatnil a bolo zriadené Osobitné odborné učilište v Beňadikovej. Po 25 rokoch riadenia školy odišiel do dôchodku Dr. Ján Hučík. Jeho pedagogická činnosť je spojená s vytvorením a vybudovaním komplexného špeciálno – pedagogického zariadenia v Liptovskom Jáne. Za túto prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. („Vzorný učiteľ“ – v roku 1963, „Zaslúžilý učiteľ“ – v roku 1979). Medailu Jána Amosa Komenského mu udelil prezident republiky v roku 1988 a 27.03.2001 mu minister školstva Slovenskej Republiky udelil „ Veľkú medailu Svätého Gorazda“ za celoživotné dielo v práci s mentálne postihnutými deťmi. Jeho práca získala uznanie aj v zahraničí.

Riaditeľom celého zariadenia sa v roku 1989 stal Ing. Milan Šuna. V školskom roku 1992/1993 bol zriadený ďalší učebný odbor – krajčírstvo. Na krajčírsku dielňu boli prestavané garáže. V roku 1998 odišiel do dôchodku Ing.Milan Šuna a jeho miesto riaditeľa nastúpil na jeden rok Emil Malárik, ktorý nemal špeciálno-pedagogické vzdelanie. Dňa 01.09.1999 po konkurze Krajského úradu v Žiline sa riaditeľom stal Mgr.Vladimír Klement.

Po roku 1989 sa v škole uskutočnili významné investičné stavby. V roku 1990 sa zriadili izolačky a ošetrovne, v roku 1993 rekonštrukcia sociálneho zariadenia učilišťa, v roku 1996 rekonštrukcia kuchyne a skladov. V roku 1998 bola ukončená výstavbu plynovej kotolne v osobitnej škole. Od roku 2001 nastala zmena názvu Osobitnej školy internátnej na Špeciálnu základnú školu internátnu. V rámci racionalizácie siete špeciálnych škôl sa triedy Odborného učilišťa v Liptovskom Jáne delimitovali s Odborným učilišťom v Beňadikovej. Dňa 01.09.2001 začalo po zlúčení obidvoch učilíšť fungovať pod jedným riaditeľstvo Odborné učilište internátne v Liptovskom Mikuláši. Týmto krokom došlo ukončeniu histórie a jedinečnosti komplexného špeciálno-pedagogického zariadenia v Liptovskom Jáne pre vzdelávanie mentálne postihnutých detí a mládeže.